Pozvánka na akciu
koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

Korzická vlajka
Korzika 2017

04. - 19. júl 2017

auto 1: DPB - Di, Peter, Barborka
auto 2: MP2 - Majka, Peťka, Peter
auto 3: GD - Gabika, Dávid
slnko, slnko, slnko - veľmi teplo, žiadny dážď


Fotopríloha z 1.dňa

utorok - 4.7.2017

Poprad - Bratislava - Rastplatz Triestingtal
      Dnes sme s Majkou ešte normálne pracovali. Po práci sme dobaľovali proviant a cca 1 hod. po plánovanom odchode - o 19:00 sme vyrazili na cestu za dobrodružstvami.
      Cesta diaľnicou ubiehala v pohode, krátku zastávku sme si urobili v Žiline, stmievalo sa a za úplnej tmy (o 22:40 hod.) sme dorazili do Bratislavy. Dotankovali sme nádrž, kúpili sme rakúsku diaľničnú známku a zavolali sme našim "spolubojovníkom" - DPB a GD. Stav bol taký, že Diane s Peťom sa tesne pred odchodom pokazilo auto a čakali na náhradný diel doma v Košiciach. Gabika s Dávidom spia túto noc v Galante,
lebo musia počkať na Barborku, ktorá sa z Košíc operatívne presúva vlakom a do Galanty by mala prísť zajtra ráno o 5-tej.
       Takže sa nám to na začiatok pekne zamotáva ...
      My sme pokračovali ďalej do Rakúska, v snahe dôjsť čo najďalej. Diaľnicou sme obišli Viedeň a zaparkovali sme na prvom odpočívadle - Triestingtal. Bola akurát polnoc, bolo tu veľa nocujúcich, k dispozícii WC, voda i sprchy a dokonca aj predajňa s potravinami.
      Spať sme šli o 0:45 hod. - pohoda do rána.

Fotopríloha z 2.dna

streda - 5.7.2017

Rastplatz Triestingtal - Firenze - Parco Chef Express
      Dobre sme sa vyspali, keď sme o 8:00 vstali, slnko už bolo vysoko. Po raňajkách sme vyrazili na cestu. GD-team spoločne s Barborkou vyrazili z Galanty už skôr - boli sme v telefonickom kontakte. Po cca 200 km sme sa počkali na Rastplatzi Pack (za Grazom) a šťastne sme sa zvítali. Ďalej sme pokračovali v ceste spoločne až na rakúsko-taliansku hranicu, kde sme sa na odpočívadle naobedovali. Tu sme sa rozdelili (GD+B išli pohľadať lacnejšie tankovanie).
      My, opäť sami, sme pokračovali diaľnicou cez Južné Tirolsko okolo Udine, potom okolo Benátok, cez Padovu, Ferarru a
Bolognu. Po ďalšej prestávke, sme dlhými a početnými tunelmi cez Apeniny a strmými zjazdmi s ostrými zátačkami na druhej strane pohoria došli do Firenze. Livorno už nebolo ďaleko.
      Zastali sme na čerpačke cca 50 km pred Livornom, že reku, prespíme ... a cca o 15 min. sem dorazil i GD-team. Keby sme dohodli, tak sa budeme čakať a hľadať 2 hoďky ... :) Došlo na zvítanie 2. Po krátkej porade vyrazili GD hľadať bivak pri vode a my sme prešli ešte cca 25km bližšie k Livornu, kde sme sa zastavili na noc na samoobslužnej čerpačke - Chef Express.

Fotopríloha z 3.dňa

štvrtok - 6.7.2017
Parco Chef Express - Livorno - Bastia - Lido de La Maraná
      Vstali sme o 7:00, viacmenej preto, lebo okolo nás na parkovisku už vládol čulý ruch pracovného dňa. Presunuli sme sa do tienistého miesta parkoviska, naraňajkovali sme sa a v reštauračnom WC sme spáchali hygienu.
      Cesta Livornom bola bezproblémová, v prístave sme sa trošku zamotali, ale o 9:10 sme sa na Gate 62 zaradili do radu čakajúcich aut. Ani sme dlho nečakali a o 9:45 sme sa nalodili a čoskoro po nás dorazil i GD-team s Barborkou. Nasledovalo zvítanie 3 - a 1. cieľ našej výpravy bol splnený, boli sme šťastne na lodi a ak sa nepotopí, o pár hodín sme na Korzike.
      Popreliezali sme si celú loď a všetky paluby a o 11:00 (načas) sme "vypľuli" (terminus technikus Gabika K.) z prístavu. Fotili sme, ďalej preliezali loď, sledovali sme "okoloidúce" ostrovy, aj sme si pospali na lehátkach, v kaviarni sme si dali korzickú kávu a po 4 hodinách sme pristáli v prístave Bastia. Korzika VITAJ!
      Vylodenie prebehlo bez problémov. V Bastii sme sa pustili smerom na sever - kľukatou cestou sme prešli mestečkom Erbalunga a hľadali prípadný bivak. Bez šance - všade strmo a husto osídlené. Skúsili sme opáčiť camp - nebol lacný a k moru ďaleko. Opäť (a nie naposledy) sme sa rozdelili. GD + Barbi sa šli okúpať a MP2-ka sme sa vrátili do Bastie a pokračovali sme ďalej na juh, až na Lido de la Maraná. Piesková pláž bola hneď vedľa cesty, kde sme zaparkovali a tu sme strávili 1. korzický večer. Oddych, kúpanie, pohoda a všetky pracovné, domáce a cestovné stresy opadli.
      Ešte pred zotmením sem za nami dorazili GD+B. Navečerali sme sa a David obetavo obehol okolité kroviny za účelom bivaku. Na parkovisku sa totiž parkovať v noci nedalo (ako na celej Korzike), tak sme autami pokračovali popri lagúne ďalej na juh a zabivakovali sme na prašnej motokrosovej dráhe vedľa cesty. Noc bola teplá, taká pravá, korzická ...

Fotopríloha zo 4.dňa

piatok
- 7.7.2017
camp San Damiano, trek - Pico de Spina

      Ráno nás zobudilo slnko, keď začalo byť neznesiteľne teplo. Po raňajkách sme o 9:15 odišli do blízkeho campu San Damiano, našli sme si miesto v tieni pínií a šli sme sa rovno kúpať do mora. Gabika popritom naťahala prádlové šnúry a vyprala. Pred obedom sme sa išli pre zmenu okúpať do bazéna - voda bola skvelá, všetko super.
      Poobede sa naša akčná trojka - Dávid, Gabika, Barbi vybrala na trek do kopcov nad Bastiou. A naša MP2 - my sme si potrebovali oddýchnuť - huráá späť na lehátka k bazénu. Dalo sa tu chytiť campingové wifi, tak sme rozposlali pozdravy domov a dôležitá správa: Di s Peťom už sú v Livorne a čakajú na trajekt!

      V podvečer sme išli prať my a kúpať sme sa šli pre zmenu do mora. DG+B došli z túry dosť unavení. Na vrchol Pico de Spina nedošli - teplo urobilo svoje - trasa bola namáhavá a dosť nepriechodná, zarastená pichľavou vegetáciou.
      Po sprche a večeri sme sa už tešili na príchod Di a Peťa, ale loď cca 1hod. meškala. Poslal som im podrobný itinerár, oni sa vylodili, chytili aj dobrý smer, ale camp prehliadli. Čakali sme ich na ceste, tak sme sa konečne našli a zvítali. Bolo 23:00, oni mali toho dosť, nečudo - cestovali 20 hodín v kuse, takže sme už išli všetci rovno spať.

Fotopríloha z 5.dňa

sobota - 8.7.2017

San Damiano - vodopády Polischella - Col de Bavella - bivak Hipp. de Viseo
      Vstali sme pred 8-mou, klasika - slnko a teplo. Po raňajkách som šiel pohľadať Peťa a Di, ktorí kempovali v inej časti kempu a dospávali včerajší namáhavý deň. Preparkovali ku nám a zvyšok dopoludnia sme strávili spoločne na pláži a v mori. O 12-tej sme museli opustiť kemp, tak sme sa zbalili a vyrazili.
      Spočiatku sme šli smerom na juh, dobrou cestou pozdĺž pobrežia a pred mestom Solenzara sme odbočili doprava do hôr. Cesta hore údolím sa krútila, komu nem bolo zle, ten obdivoval krásne borovicové lesy, strmé úbočia a skalnaté bralá. Krása, kvôli ktorej sme sem prišli. Na jednom mieste sme sa zastavili na malom parkovisku s kioskmi, obliekli sme plavky a šli sme sa okúpať do blízkeho horského potoka, ktorý tu vytvoril kaskády s veľkými prírodnými "bazénmi" a priezračnou vodou. Dobre sme sa vyčvachtali a zaplávali si. Bolo to skvelé osvieženie v tomto sparnom dni. Po cca 1,5 hod. sme pokračovali strmou cestou ďalej a zastavili sme sa pri odbočke ku kaskádam Polischella, známym ako centrom korzického
kanyoningu. Prešli sme sa chodníkom cca 15 min. nahor popri riečke ku 1. kaskáde a mali sme šťastie - boli tu 2 skupiny vyznávačov kanyoningu, ktorí nám predviedli zopár praktických ukážok tohto športu. Vrátili sme sa na parkovisko a v blízkych kaskádach a bazénoch sme sa opäť okúpali. Voda tu bola síce studenšia, ale horúci deň nám pomohol ponoriť sa do nej.
      Do sedla Col de Bavella (1 218m), ktoré bolo našim dnešným cieľom, nám ostávalo 9 km. Privítali nás tu mohutné borovice s konármi, vyfúkanými do jedného smeru. Navečerali sme sa tu a poprecháchádzali pri lúčoch zapadajúceho slnka. Krásne atmosféra končiaceho dňa. Cez sedlo sme prešli na druhú stranu a naši bivakoví odborníci - Gabika s Davidom našli slušný bivak v lese pri Hippoparku. Dali sme si trošku do nosa a oslávili sme Peťovu 43-ku, bolo veselo a keďže lietali bzdochy, išli sme spať. Keď posledný zhasol, bola okolo nás tma. Fakt, ako v lese.

Fotopríloha zo 6.dňa

nedeľa - 9.7.2017
Hipp. de Viseo - Cascades - Aiguiles de Bavella - Porto Vecchio - bivak De La Chiappa
      Vo výške cca 1 000 m.n.m. sa nám dobre spalo, noc bola chladnejšia, ako pri mori a vstali sme až o 8:45 hod. Naša tutistická dvojka Dávid s Gabikou sa po raňajkách vrátili späť do sedla, kde mali v úmysle zdolať nejaký kopec. Ostatní sme zišli do mestečka Zonza k vodnej nádrži Ospedale. Trošku sme museli hľadať, ale nakoniec sme našli známe Cascades (vyzerá, že všetky kaskády sa tu volajú Cascades a je ich tu veľa - ale, má to logiku). Zaparkovali sme za 4 Eurá a vybrali sme sa na "ľahkú" túru k vodopádu Piscia di Gallo - najvyššiemu na Korzike.
      Bol silný úpek a trvalo nám 1,5 hod. kým sme sa omdlievajúc z tepla k tomu vodopádu doplazili. Ale stál za tu námahu (viď foto) a aj okolie bolo krásne - krasové skalné bloky, kaňon meandrujúceho potoka a všadeprítomné mohutné borovice.
Cesta späť bola do kopca a to ťažsia. Za odmenu sme si dali na parkovisku zmrzku. Po chvíli došli za nami i Peťo, Di a Barbi, ktorí využili jeden z prírodných bazénov na kúpanie.
      O 15:20 hod. sme vyrazili do Porto Vecchia, kde sme chceli nakúpiť, ale smola ... bola nedeľa a všetko zatvorené. Nevadí, dali sme sa aspoň pohľadať nocľah. Južným okrajom zálivu sme došli až na jeho koniec a natrafili sme na kemping Chiappa. Hurá. Ale ďalšia smola ... vysvitlo, že je iba pre nudistov, takže nič pre nás. Vracajúc sa do Porto Vecchia sme natrafili na malé plážičky pri jazerách a tu sme už ostali. Tu sme sa dosýta okúpali, navečerali, našli sme i bivak. Sem za nami došli i Dávid a Gabika - pokoritelia hrebeňa Bavelských ihiel.

Fotopríloha zo 7.dňa

pondelok - 10.7.2017
bivak De La Chiappa - Porto Vecchio - Bonifacio - camp Caldarello
      Včerajšia noc bola najchladnejšia (1 000 m n.m.) a táto posledná (na brehu mora) zase zatiaľ najteplejšia, priam horúca. Preto sme sa hneď ráno okúpali v mori a po raňajkách a káve sme vyrazili na nákupy do mesta. V Geánte sme doplnili zásoby a pokračovali sme k najväčšiemu turistickému magnetu južného pobrežia - mestu Bonifacio.
      Došli sme tam naobed, privítala nás hustá premávka, plné parkoviská a tradičná horúčava. V premávke sme sa roztratili a každý zaparkoval niekde inde. My sme si hneď na parkovisku kúpili lístky na vyhliadkovú plavbu loďou, vrátili sme sa do prístavu, nasadli na loď a vyplávali. Zvyšok partie zaparkoval za citadelou a venoval sa prehliadke mesta. Plavba bola skvelá, oboplávali sme pobrežie, všetky zálivy i zálivčeky s pobrežnými jaskyňami - no pekné to bolo. Po pristátí sme sa na móle stretli s
našou partou a úlohy sa vymenili: oni šli na loď a my sme vyrazili do ulíc.
      Teplo bolo na nevydržanie, dali sme si zmrzku a motali sme sa uličkami citadely, až sme sa stretli s Di a spol. a motali sme sa ďalej spoločne. Šli sme sa prejsť schodišťom, vytesaným do skaly a zišli sme až dole k moru, odkiaľ sme mali krásne výhľady na more a previsnuté útesy, na ktorých stálo mesto. Návrat schodišťom bol zadychčaný, oddýchli sme si pri kávičke a dohodli sme ďalší postup. Zraz sme si dohodli pred campingom pri mestečku Caldarello a rozišli k autám.
      Pri Caldarelle sme sa našli a aj kempingy sme našli dva. Nevedeli sme sa dohodnúť, kde sa ubytujeme, tak sme sa najprv šli okúpať do mora, no a potom šla gabika s Dávidom hľadať bivak a my ostatní sme za za 30.- E/ auto strávili príjemný večer v tieni eukalyptov v kempingu.

Fotopríloha z 8.dňa

utorok - 11.7.2017
camp Caldarello - Filitosa - Ajaccio - De La Parata - Col de Vizavonna
      Celý dnešný deň bol nejaký pekne blbý - stále sme sa S Dávidom a Gabikou navzájom čakali a hľadali. Na programe sme mali návštevu prehistorickej lokality Filitosa. Dávid a Gabika vyrazili ráno skôr smerom na Sartréne, my sme vyrazili za nimi, ale zdržali sme sa tankovaním a prestávkami, lebo Peťke bolo na zátačkách zle. Cesta sa pekne krútila, takže sme v pomalšom tempe dorazili do Filitosy až naobed. Dávid a Gabika tu neboli, ale v telefóne mi hovorili, že trafili na nejaké iné miesta s menhirmi. My sme si zaplatili vstupné (á 7.-E) a prezreli sme si v poludňajšej horúčave celý areál - staré kamenné skulptúry, menhiry, jaskynky a kamenné obydlia a skaly pitoreskných tvarov. Na záver sme prešli malou expozíciou muzeálnych nálezov.
      O 14:25 hod. sme odštartovali do hlavného mesta - Ajaccia. Skratkou - bočnými, miestami značne rozbitými cestami. Dávid a Gabika šli hlavou cestou a nejakým zázrakom sme sa cca ť km pred mestom, v rozpätí 10 min. stretli na parkovisku. Nadýchli sme sa (doprava riadne zhustla, pribudli zápchy) a vyrazili do mesta. Nakoniec to nebolo až také hrozné a našli sme si voľné miesto na platenom parkovisku pri prístave.
      Vyrazili sme do mesta. Šli sme úzkymi obchodnými uličkami, míňali sme široké bulváre a námestia s palmami a hľadali sme pomník Napoleóna, krorý sa v tomto meste narodil.
Snáď už ani nemusím pripomínať, že bolo veľmi teplo. Nákoniec sa nám pomník podarilo nájsť, odfotili sme si ho a celý popreliezali a vrátili sme sa do mesta. Dávid s Gabikou si skočili okúpať sa na blízku plážičku, ostatní sme šli na zmrzku a prešli sme sa mestom.
      Stretko sme mali o 19:00 hod. na parkovisku. Niekde som vyčital, že na Tour de la Parata sa dá zabivakovať, preto sme sa vydali pobrežím smerom na západ. Domy, ohradené pozemky, autá a opäť domy ... šli sme, šli, až nás zastavila rampa vojenského priestoru a veľa výstražných tabuliek. Nebolo nič ani z kúpania, ani z bivaku. Nevedeli sme sa dohodnúť, čo ďalej, ale nakoniec sme sa rozhodli pokračovať smerom k nášmu zajtrajšiemu cieľu - sedlu Col de Vizavonna. Ale nebolo to také ľahké. Najprv sa stratili Dávid s Gabikou, keď šli tankovať. Neskôr, už v stúpaní do sedla zase osádka Di, Peťo, Barbi pri hľadaní bivaku. Na kraj sadla tma, strmo sme stúpali do sedla a v tej tme sme nevedeli nájsť bivak ani kemp, nikde ani svetielko.
      Konečne sme dorazili do sedla, zastavili sme a ďalšia jóbovka - Volvo v tom stúpaní stratilo olej i palivo ... Po krátkej porade sme sa spustili zo sedla na druhú stranu a konečne sa na nás usmialo šťastie: po cca 2 km sme natrafili na samoobslužnú čerpačku, kde si Volvo doplnilo telesné tekutiny a po ďalšom km sme našli aj kemping (o 22:35 hod., 20E/auto), kde sme konečne zložili svoje kosti.

Fotopríloha z 9.dňa

streda - 12.7.2017
Vizavonna - Anglais Cascades - Monte Renoso - Corte
      O ranný budíček sa nám postarali šišky, ktoré pri slniečku začali padať na strechu nášho auta. Noc bola konečne príjemná - chladná. Konečne sme videli, kam sme sa včera v tej tme dotrepali. Krása - boli sme na svahu hlbokého údolia, naokolo hustý borovicový les, pod nami šumel horský potok a nad hlavami trčali vysoké, slnkom osvietené kopce.
      Opäť sme sa rozdelili - Dávid a Gabika sa vrátili autom do sedla Vizavonna, odkiaľ chceli podniknúť nejaký trek a my ostatní sme vyšli cca 2 km do mestečka Vizavonna, kde pri "Gare" sme nechali autá. Odtiaľto sme sa vybrali hustým lesom ku ..., akože ináč, - kaskádam, konkretne tu boli známe Anglais Cascades. Nebolo to ďaleko, prišli sme tam za cca 1,25 hoďky. Privítali nás tu už Gabika s Dávidom, ktorí sem prišli zhora, zo sedla. Horský potok padal do údolia vodopádmi, pod ktorými sa v tradičných bazénikoch v priezračnej vode kúpali ľudia. My sme neváhali a pridali sme sa k nim. Veľké balvany, bralá, štíty, vodopády a vetrami ošľahané borovice dotvárali príjemnú prírodnú atmosféru dňa.
      Keď toho bolo dosť, vrátili sme sa na Vizavonnskú stanicu ku autám, ešte sme si pozreli pekné mašinky, čo tu
pobehovali po trati a o 16:05 hod. sme vyrazili. Po pár sme prechádzali okolo unikátneho železničného mosta G. Eiffela a po dobrej ceste sme boli čoskoro v Corte - stredisku korzického odporu. Pôvodne sme si chceli pozrieť mesto a citadelu zvnútra, ale nakoniec sme sa uspokojili s fotografovaním zvonku a pokračovali v ceste.
      Za mestom pri Bistugliu sme si našli tienistý voľný placík pri ceste, kde sme sa navečerali a posedeli. Potom sme pokračovali - odbočili sme z hlavnej cesty doľava na Porto a neustále sme hľadali miesto na bivak. Nebolo to ľahké, lebo všetko bolo obohnané plotmi a hustou vegetáciou. Pásli sa tu svinky. Také malé, také celkom zlaté. Nakoniec sme s Peťkou našli vyhovujúce miesto v riedkom brezovom hájiku pri ceste. Rozbalili sme tábor a oddychový večer sme strávili popíjaním a Peťkinou hrou s kartičkami.
      Od Gabiky sme sa dozvedeli, že ostávajú v sedle Vizavonna a zajtra chcú s Dávidom vyliezť na miestnu 2-tisícovku Monte Renoso (2 352 m n.m.).

Fotopríloha z 10.dňa

štvrtok - 13.7.2017

Col de Vergio - Evisa - Spelunca - Calanches - Piana - Porto
      O 9:45 hod. sme odišli z bivaku a krásnym údolím sme pokračovali smerom na Porto. Úzka cesta prechádzala skalnatým kaňonom, miestami bola vytesaná priamo do skaly a nám sa ponúkali krásne pohľady dole do kaňona. Cesta sa krútila, premávka bola celkom hustá, Peťke bolo zle, tak sme si robili prestávky a fotili. Prešli sme okolo dedinky Lozzi, ktorá je východiskom na najvyšší kopec Korziky - Monte Cinto (2 704 m n.m.), takže sme prechádzali najhornatejšou časťou ostrova.
      O 11:20 hod. sme dosiahli vrchol stúpania v sedle Col de Vergio. Bolo tu príjemne, slniečko a pekný výhľad do údolí na oboch stranách, v podstate až do prímorského Porta. Skôr, než sme tam došli, zaparkovali sme autá v dedinke Evisa s cieľom zostúpiť do všeobecne známeho kaňonu Spelunca. Zostup obnášal zostúpiť 600 m dole a potom tých istých 600 m vystúpiť nahor k autá. Nabalili sme sa a začali zostupovať. Bolo v. teplo a dusno a po zostupe cca 200 výškových metroch jednotvárnymi serpentínkami v lese nás to prestalo baviť - vrátili sme sa ku autám a rozhodli sme sa dostať sa do Speluncy zdola. Úzkou cestičkou sme zišli dole k riečke pri obci Ota, podarilo sa nám zaparkovať a vyrazili sme do kaňonu zdola. Od 2. mosta sa sa nám ukázali pekné výhľady do kaňonu a proti toku Speluncy sme chodníčkom došli k 1. mostu (kam sme mali dôjsť serpentínami zhora) a tu sme si oddýchli a okúpali sa v osviežujúcej vode.
      Vyšli sme z kaňonu na hlavnú cestu o nejakú štvrťhodinku sme zaparkovali pred Sparom v Porte. V obchode sme doplnili zásoby a pokračovali sme na free pláž do Bussaglie. Išli sme úžasnou, do skaly vytesanou, úzkou cestou s krásnymi výhľadmi na Porto a modré more. Cestou sme hľadali bivak - bez šance - všetko je tu strmé, alebo obývané, alebo ohradené. Zato kamienková pláž V Bussaglii nemala chybu. Úžasne modré more s veľkými bielospenenými vlnami, dorážajúcimi na pobrežné skaliská, rachot kamienkov, splavovaných vlnami do mora a oranžová obloha, zafarbená zapadajúcim slnkom, zanechala v nás hlboký (priam dychberúci - však Roman) zážitok. Deň sa končil a museli sme hľadať bivak, opustili sme toto pekné miesto. Prejdúc cez Porto sme sa dostali na druhú stranu zálivu. Kľukatou cestou sme vystúpali ku oblasti skalného mesta Calanches. Bolo tu veľa aut a ľudí, striehnúcich na to správne osvetlenie čudesne tvarovaných skál, pri postupujúcom západe slnka. Niečo sme nafotili i my a kedˇ sa zotmelo, došli sme do Piany. Tu sme sa pýtali miestnych na nejaký kemping, bohužiaľ, negatívne odpovede sa rôznili, bivak nemožný, tak sme sa rozhodli vrátiť do Porta.
      Unavení sme odbočili do prvého kempu v svahu nad Portom (21:40 hod.), postavili sme stany, navečerali sa a išli spať. Uspávankou nám bola hudba z koncertu v meste pod nami. Podľa depeše od Gabiky - podarilo sa im s Dávidom vyštverať na Monte Renoso. Gratulujeme a sme pyšní na ďalší vrchol JVS.

Fotopríloha z 11.dňa

piatok - 14.7.2017

Porto - Bussaglia - Calvi - camp I'lle Rouse

     Pohostinnosť campingu sme využili až do 12:00 hod. - čas sme využili na raňajky, upratovanie v autách, pranie, balenie, sprchovanie i pohodové pitie kávičky "v tieni eukalyptov".
     Takže, až naobed sme vyrazili ďalej ... Ale, bolo teplo, bolo sa treba okúpať ... Tak sme sa opäť zastavili na našej včerajšej kamienkovej pláži v Bussaglii. Vlny boli oproti včerajšku ešte väčšie (a more modrejšie, a pena na vlnách belšia, ... :)), tak sme sa dosýta vykúpali a poopaľovali. Pritom sme fascinovaní pozorovali celý ten pobyb, mora, vĺn narážajúcich na skaliská, čajok i oblakov na oblohe, vnímali sme rachot kamienkov, neustále splachovaných vlnami dookola a myslím, že sa nám tu všetkým veľmi páčilo, hlavne Peťke a tuším, už chcem chodiť iba na kamienkové pláže - na pieskových je nuda!      Tak sme si to všetci všetko užili a pred odchodom sa na nás ešte usmialo šťastie, keď sa nám na parkovisku uvoľnili v tieni jediného stromu, ktorý na parkovisku bol, akurát dve miesta pre autá. V zákryte aut sme si urobili pohodový obed.

     O 15:40 sme opustili našu obľúbenú "plažu" a pomalým tempom (aby nám nebolo na zátačkách zle) sme došli pomerne dobrou cestou cez kopec do Calvi (17:35). Calvi je príjemné mestečko s citatelou na brehu mora. My sme najskôr nabehli do supermarché (náš návrat domov sa blíži, treba nakúpiť darčeky) a potom sme sa vrhli na mesto. Prechádzajúc uličkami, okolo prístavu sme vyšli až do citadely. Z nej sme mali krásne výhľady na more, mestečko i skalnaté pobrežie, prechod ktorým nás dnes ešte čakal.
     Pred 20-tou sme vyrazili na ďalšiu cestu - smer St.Florent a hľadali sme nejaký zastrčený kút na bivak. Bohužiaľ, táto časť pobrežia bola silne zastavaná, frekventovaná cesta viedla strmými úbočiami, tak sme nakoniec deň zakončili v campingu tesne pred I'lle Rouse. Dievčence sa podujali nájsť miesto, kde nebude ráno svietiť slnko a keďže - koľko ľudí, toľko názorov x2 - hľadanie trvalo až do zotmenia. Ale pohoda, aj WC a sprchy boli blízko.


Fotopríloha z 12.dňa

sobota - 15.7.2017

I'lle Rouse - St.Florent - Nonza - Pino - Cap Corse

     Dievčence majú pochvalu, včera sa zorientovali dobre, správne odhadli miesto východu slnka (Di) a tak sme si v tieni stromov užili spánok až do 8:00 hod. V zaplatenom campe sme si povegetili - raňajky, kávička. Potom sme sa popod železničný mostík išli okúpať na blízku pláž s krásnym bielym pieskom. Nasledovala hygiena, sprchovanie a o 11:55 sme kemping opustili.
     I'lle Rouse predchádza povesť, že je to také korzické St.Tropez, ale my sme si ho veľmi neužili, ak nerátam blúdenie mestečkom v poludňajšej dopravnej zápche. Pokračovali sme spočiatku dobrou cestou sledujúc pobrežie, neskôr po zátačkách cez vnútrozemie (bolo nám opäť zle), až sme o 13:00 došli do St.Florent. Zaparkovali sme za Sparom na starom futbalovom ihrisku (zadarmo). Tak ako v Calvi sme sa prešli romantickými uličkami mestečka i zrekonštruovanou citadelou, z ktorej sme mali výhľad na prístav plný jácht. Nezabudli sme si dať zmrzku a ako sľubovala Di - vyberali sme si z 54 chutí.
     Nasadli sme do aut a pokračovali sme strmou cestou západným pobrežím severného výbežku ostrova. Prešli sme krásnymi horskými mestečkami Nonza a Pino, postavenými z

kameňa v stmých úbočiach vysoko nad vodou. Dole sa v zálivoch skývali početné opustené pláže, my sme však pokračovali za svojim dnešným cieľom, ktorým bol najsevernejší výbežok ostrova - Cap Corse. Všetko naokolo bolo krásne divoké a fotogenické, robili sme si zastávky a fotili sme. Cesta sa kľukatila, dievčencom bolo zle, ale nakoniec o 17:30 som sa mohol po 20. rokoch opäť postaviť a odfotiť pri starom veternom (novo zrekonštruovanom) mlyne Moulin Matté, ktorý je symbolom tohto najsevernejšieho kúta Korziky. Hurá.
     Od mlyna bol prekrásny výhľad na všetky strany, predovšetkým na more i na zalesnený horský hrebeň s točiacimi sa vrtuľami moderných veterných elektrární. Končiaci sa deň a nízke slnko vytvorili perfektnú atmosféru pre fotenie. Bolo tu krásne. Bohužiaľ - program nepustí a my sme sa pustili do pravidelnej podvečernej zábavky - hľadaniu miesta na prespanie. Od mlyna sme sa spustili cestou cca 2km do údolíčka, kde pri starých hrobkách (kaplnkách) sme si urobili "veget" s večerou. Na noc sme sa spustili po šotolinovej ceste pomedzi skaly do stareho kamenolomu. Uspával nás hluk točiacich sa vrtúľ elektrární a intenzívne svietiaci mesiac.


Fotopríloha z 13.dňa

nedeľa - 16.7.2017

Cap Corse - Bastia - San Damiano - Bastia (mesto)

     Takmer všetci sme spali zle - a dohodli sme sa, ze na vine je ten svietiaci mesiac (vrtule z toho vyšli dobre).
     Po raňajkách sme vyrazili na posledný - cca 45km úsek putovania okolo Korziky. Prešli sme členitým pobrežím a zrazu sme už začínali spoznávať miesta, ktorými sme prešli pred 10 dňami a privítala nás opäť Bastia. V Geánte sme sa zastavili na doplnenie zásob a dokúpenie darčekov. Tesne pred obedom sme dorazili do campingu San Damiano, kde sme sa v tieni pínií ubytovali na našu poslednú korzickú noc.
     Boli sme sa pozrieť na pláž - všetko super (slnko, výhľady),

iba more bolo trošku znečistené. Preto sme po sprche a obede strávili popoludnie pri bazéne. Po namáhavých dňoch putovania sme si užívali pohodu a nič neplánovali.
     Po večeri o 19:00 sme vyrazili do Bastie, pozrieť si podrobnejšie mesto, ktorým sme doteraz iba prechádzali autom. Na počudovanie, parking sme našli okamžite pri prístave, ale mesto nás veľmi nenadchlo, prešli sme sa trošku uličkami a po hodine sme sa vrátili do kempingu.
     Náš posledný korzický a spoločný večer (zajtra sa rozídeme) sme strávili posedením a popíjaním a vegetením.

Fotopríloha zo 14.dňa

pondelok - 17.7.2017

Bastia - Livorno - Pisa

     Nadišiel náš rozlúčkový deň na Korzike. Bolo veľmi teplo, i keď sme mali stan v tieni. Prebehli bežné ranné úkony, raňajky a potom sme sa išli poslednýkrát okúpať do mora. Celkom slušné vlny potešili.
     Po návrate z kúpania sme sa zbalili, osprchovali, urobili sme si posledný nákup a zaplatili camp. Pôvodne sme mali odplávať loďou o 16:30, ale prišla mi sms-ka, že "vypľúvame" o 13:30, preto sme o 11:55 vyrazili do Bastie a za poriadného úpeku sme sa zaradili do šóry a čakali na loď, ktorá práve priplávala z Livorna.
     Plavba bola pokojná, hrali sme sa s Peťkou, skoro polovicu plavby som prespal. Vylodenie bolo nekonečné. V prístave sme sa rozlúčili s našimi spoločníkmi: Peťom, Di a Barby, ktorí "utekali" domov do roboty.

     My (MP2), sme osameli, ale mali sme pripravený ešte ďalší program. Najprv sme sa skúsili Livorno. Prišli sme do centra, chviľu sme hľadali miesto pre zaparkovanie - neúspešne, preto sme to vzdali a pokračovali sme do Pisy. Tam sme sli na istotu a zaparkovali sme okamžite (dokonca zadarmo) hneď vedľa hradieb mesta na parkovisku, ktoré už poznáme. Večerná prechádzka po Piazza del Duomo i uličkami centra mesta bola príjemná, ešte stále tu bolo poriadne rušno.
     Bola už tma, keď sme vyrazili na cestu. Chceli sme zaparkovať a prespať na čerpačke s celonočnou prevádzkou, ale celou cestou až do Firenze sme videli iba opustené (samoobslužné) pumpy. Bol som už unavený, vo Firenze sme sa trošku domotali na diaľničných nájazdoch a zjazdoch, ale nakoniec sme trafili na diaľnicu - smer Siena, kde na čerpačke pri meste Pogginbonsi sme sa konečne uložili na spánok..

Fotopríloha z 15.dňa

utorok - 18.7.2017

Siena - Voitsberg

     Dobre sme sa vyspali a keďže na čerpačke vládol už čulý ruch a nemali sme súkromie, presunuli sme sa až na ďalšiu čerpačku, tesne pred Sienou, kde sme sa naraňajkovali. V Siene sme zaparkovali v centre - pri bazilike sv. Františka. Pohyblivými schodmi sme sa vyviezli do mesta, pozreli sme si baziliku a rušnými uličkami po Via del Rossi sme došli na hlavné námestie Piazza del Campo. Veľmi som túžil Sienu navštíviť a dnes sa mi to splnilo. Sedeli sme pod strieškou pri káve a pozorovali sme ľudí, stredovekú architektúru domov na námestí so 102 metrovou vežou radnice. Na Palio sme šťastie nemali, tak sme sa iba prechádzali starobylými uličkami, plnými ľudí a obzerali obchodíky. Došli sme na Piazza del Duomo s obrovskou katedrálou - aj tu bolo veľa ľudí a veľmi teplo. V tienistej uličke sme si kúpili obed - taliansku pizzu, talianske hranolky a cestou ku autu taliansku zmrzlinu.
     Na vyhriatom parkovisku, stál pred rampou rad cca 10.

čakajúcich aut. Zaplatili sme 8E a tým urobili radosť autu pred rampou a vyrazili sme definitívne na cestu domov. Vo Firenze sme sa opät zmotali (tak teda, Firenze) - cesta bola odklonená a my sme v zápchach prechádzali širším centrom od semaforu k semaforu. Ale nakoniec sme trafili na diaľnicu a cesta rýchle ubiehala: Bologna, Ferrara, Padova, Venezia. Pri Latisane sme sa navečerali a okolo 20:00 sme prešli hranicou do rodného Rakúska (-Uhorska).
     Celkom slušne zmorený som zastal o 22:00 na ČS pri Graci na prenocovanie. Ale Majka zatelefonovala kamarátke Vierke a keďže sme boli od nej cca 30km, veľmi naliehala, aby sme ku nej prišli. Pozbieral som zvyšok síl a o pol hodiny sme boli vo Voitsbergu u Vierky a Ljuba. U Vierky bol i Robko s Miškou, tak sme sa všetci šťastne postískali, popili a pokecali a spať sme šli hodne neskoro. Ale spali sme pohodlne v posteliach.


Fotopríloha zo 16.dňa

streda - 19.7.2017

Voitsberg - Poprad

     Ráno sme si pospali takmer do 9:00 hod. My sme mali pohodu, kecali sme a raňajkovali, ale Vierku naháňala práca. Vyrazili sme až o 10:30, smer Wien a Bratislava, na Zelenči sme sa zastavili na obed. Cesta diaľnicou rýchle ubiehala, bohužiaľ, radosť nám pokazila zatvorená cesta pod Strečnom, kvôli sanácii brala a my sme sa museli kúsok vrátiť a obísť tento

úsek cez Terchovú.
     V Poprade sme sa ani nezastavili a šli sme priamo do Spišskej N. Vsi ku švagrovcom pre nášho Kubka. Vyzeralo, že nás ešte po 2 týždňoch spoznal, vypili sme kávu a až o 19:30 sme opäť došli domov. Celé to malo 4 039km.
     Dobrý výlet, ale dosť namáhavý ... Asi starnem ...


Napísal: Peter
Nafotili:
Peter a Gabika

koniec stránky